PRÍKLADY Z PRAXE

Takmer všetky chyby montáže

Montáž okna má od roku 2010 svoje pravidlá. To isté však platí aj pre materiály, ktoré sú pri normovej montáži použité. To znamená, že aj kotvy, pásky, fólie, peny a lepidlá treba vyberať, montovať alebo zabudovávať podľa aktuálne platných noriem a reálneho stavu stavby.

Nemenej dôležité je aj správne pripravenie otvorov a zameranie skutkového stavu. Na bodoch nižšie Vám chceme ukázať, ako sa to nerobí (aj keď sú okná montované 3 rovinným tesniacim systémom podľa normy STN 73 3134) a ako by to malo byť. Príklady sú z jednej stavby.

Nepripravené ostenie/parapetná časť muriva a chýbajúce podložky

Okno bolo vložené do otvoru, ktorý nebol pripravený. Ako môžete vidieť, murivo nemá žiadnu predprípravu. Konkrétne sa tu jedná o parapetné murivo, na ktoré bolo uložené okno. Kedže murivo je ukončené dutinami, je veľmi ťažké zvoliť vhodné kotviace prostiedky. Okrem problému s kotvením môžu nastať aj problémy s PU penou, ktorá može vpadnúť do dutín, a aj s okennými fóliami, ktoré sa nemajú na čo nalepiť. Ako ďalší problém tu môže byť tzv. komínový efekt, to znamená nežiadúce prúdenie vzduchu a vlhkosti cez neuzavreté dutiny v stene. Takto otvorené tehly je nutné potiahnuť filmom (urobiť škrupinu) napr. z rýchlotuhnúcej malty PAGEL R20 alebo inej maltovej zmesi. Následne vznikne možnosť použitia vhodných kotviacich prostriedkov, napr. uzlovacie hmoždinky TOX TRI. Uzavreté dutiny takisto umožňujú PU pene zostať vo vymedzenom priestore. V neposlednom rade nám škrupina umožní nalepiť okenné fólie na podklad celoplošne, či už sú to fólie, ktoré sa lepia pomocou lepidla ako ISO-CONNECT CX alebo samolepiace fólie ISO-CONNECT FD Complete. Pri prehliadke sme pod oknom a ani po stranách nevideli žiadne podložky. Toto je ďalšie porušenie normy, ktoré môže mať na svedomí posun okna v otvore (prepadnutie pri parapete alebo vykrivenie pri otváraní a zatváraní okna). Ako podložka by sa nemalo používať mäkké drevo. Normy STN 73 3134 a STN 73 3133 popisujú vhodné materiály na toto použitie. Žiaľ, na stavbách sa stále stretávame s nevhodnými drevenými klinmi, ktoré menia svoj objem pri nasiaknutí vlhkosťou alebo vodou, prípadne zhnijú. Toto všetko môže mať vplyv na to, že okno nebude stabilne zabudované.

Nevhodné kotvenie, chýbajúce lepidlo pod fóliou

Ako môžete vidieť na tejto fotke, montážnik bol vynaliezavý. Namiesto toho, aby použil vhodný kotviaci materiál, radšej k natĺkacej hmoždinke, ktorá je mimochodom nevhodná do dutej tehly, pridal ešte klinec. Takéto kotvenie môže mať, skôr či neskôr, problémy so stabilitou samotného okna pri otváraní/zatváraní alebo silnom vetre, poprípade s praskaním omietky v okolí kotvenia. Ďalší problém, ktorý je viditeľný na fotke je nedostatočný objem lepidla pod okennou fóliou. Fólia je prakticky bez lepidla, čo následne znemožňuje omietanie ostenia. Ak to takto ostane pri omietaní, omietka buď vôbec nebude držať, alebo čoskoro sama odpadne. Okenné fólie majú byť vylepené celoplošne a to po celom obvode v šírke min. 30 mm (v závislosti od šírky fólie)

Nevhodné lepidlo

Ďalší prípad ako „spackať“ montáž okna, aj keď sa použijú všetky prvky, ktoré popisuje norma STN 73 3134.  V tomto prípade (stále tá istá stavba) bolo použité nevhodné lepidlo na okenné fólie. Čiže nielen, že tam takmer žiadne lepidlo nie je, ale aj tam kde je, je použité nesprávne. Lepidlo totiž ani po niekoľkých mesiacoch nevyschlo a okenná fólia sa veľmi ľahko odlepila od muriva. Použité lepidlo nebolo vhodné na túto aplikáciu, ale predovšetkým to bol tmel a nie lepidlo. Okenné fólie sa, podľa potreby, lepia lepidlami na to určenými, napr. OTTOCOLL A770 alebo TFS, poprípade sa dajú použiť samolepiace fólie ISO-CONNECT FD Complete.

Nevypenená škára, nevhodné lepidlo a zlé preplátovanie fólie

Dostávame sa ku koncu nesprávnej montáže. Problém s použitým lepidlom resp. tmelom sme už spomínali vyššie. Čomu sa chceme na tejto fotke venovať je v podstate úplná absencia stredového tesnenia – PU peny. Cez pripájaciu škáru presvitá svetlo z exteriéru až do interiéru. Po odlepení, resp. odtiahnutí okennej fólie (keďže lepidlo nedržalo) sme zistili, že tu prakticky žiadna PU pena nebola. To má za následok nulové hodnoty, čo sa tepelnej a zvukovej izolácie pripojovacej škáry týka, a teda môže dochádzať k extrémnym teplotným stratám alebo ziskom. Posledné, na čo chceme upriamiť pozornosť, je postup prekrytia/lepenia jednotlivých častí okennej fólie. Pokiaľ sa montážnik rozhodne montovať fólie na každú stranu okna samostatne, musí zvoliť vhodný postup. Fólia pri parapete sa lepí ako prvá, potom idú obe fólie na ostenia a posledná sa lepí fólia pri nadpraží – toto sa týka hlavne montáže exteriérových fólií. Tento postup sa volí kvôli tomu, aby pri daždi (pokiaľ nie je dokončená fasáda) nezatekala voda po stene do lepených spojov. Ako môžete vidieť na fotke, tak postup v tomto prípade bol opačný, parapetná časť fólie bola nalepená ako posledná.

Z tohto vyplýva, že aj montáž okna, kde boli použité správne tesniace materiály, nemusí byť správna, pokiaľ sa nezvolí správny pracovný postup, prístup montážnika a pripravenosť stavby.